Gay v meste

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Antika a jej kúzlo

"Chodia do Appolonu ľudia uvedomelí a vzdelaní, ktorých ich kritické myslenie vynáša medzi spoločnosť intelektuálov?"
Po dlhom čase som sa vybral do mesta. Zmocnil sa ma silný pocit nezávislosti, ktorý bol umocnený poznaním nového v starom prostredí. V meste ako je Bratislava máte široký výber možností, kde strávite piatkový večer a tak som sa vybral do známeho podniku, ktorý nesie meno boha starogréckej mytológie. Musím poznamenať, že je to dosť opovážlivé, čo sa týka názvu onoho zaridenia. Človek by čakal „štandardný luxus,“ nič prehnané, či príliš „posh.“ Bohužiaľ, vaše očakávania sa v momente zmenia po vstupe do podzmených priestorov s nízkymi stropmi a opotrebovaným nábytkom. Ak sa chcete socializovať medzi svojimi, musíte to jednoducho zniesť. Napokon, keď sa chcete zabávať, veľakrát stačí príjemná spoločnosť a atmosféra podieľajúca sa na tvorbe super večera. Zaujímalo by ma, ako by reagoval sám veľký Appolón, ak by vstúpil do disco baru, nesúceho jeho meno. Nemal som žiadny cieľ. Tak ako som neplánovane prišiel, tak som neočakával nič. Moje prvé kroky viedli do poslednej miestnosti s barom a pohovkami. Po usadení k stene na miesto, kde by som videl prípadných prvých prichádzajúcich, zapálil som si jednu cigaretu značky Marlboro Light a objednal pohár Martini Bianco. Okrem majiteľa a personálu sa pri bare nachádzal mládenec v červenom tričku, zazerajúc na moje analyzovanie miestnosti a myšlienkové hodnotenie daného miesta. Mám rád zvedavé pohľady osadensta. Z tvárí ľudí sa dá vyčítať množstvo informácií. Len tí najväčší borci dokážu zahrať nedešifrovateľný „poker face,“ no on medzi nich nepatril. Vyzeral všedne, nijak zaujímavo, no veľmi milo. Bolo vidieť, že je to dobrý chlapec, ktorý prišiel zbaliť niekoho, s kým by možno strávil večer, či by sa pokúšal nadviazať vzťah. Keď som dofajčil, vzal som si svoj kabát a šiel ho odložiť do šatne. Bolo by zbytočné ho mať stále pri sebe, pretože som sa chcel premiestňovať bez akejkoľvek záťaže. Ako som vyšiel na povrch, zamieril som do šatne, ktorá bola obsluhovaná milou ženou. Ponúkla mi náramok troch farieb – červenej, oranžovej a zelenej. Tam som sa dozvedel, že v ten večer išlo o Semafór Party. Ak sa zamyslím nad charakteristikou tých farieb, mierne ma to znepokojuje. Zelená – farba pre nezadaných. No čo všetko však zahňuje táto jarná farba? Zelená – nádej, dostuponosť, voľnosť. S tou dostupnosťou som mal menšiu dilemu, pretože z nej srší až prílišná opovážlivosť zo strany záujemcu. Ale kto by sa zamýšľal nad takýmito zbytočnosťami? Chodia do Appolonu ľudia uvedomelí a vzdelaní, ktorých ich kritické myslenie vynáša medzi spoločnosť intelektuálov? Oranžová farba bola pre nerozhodnutých. Nerozhodnutých v zmysle – neviem, či mám vzťah. Ako môže niekto nevedieť, že má vzťah? Ak existujú ľudia neuvedomujúci si ich partnerstvo, o čo ide v tomto prípade? Je to o nezáväznom sexe so zaviazanou osobou? Po odovzdaní kabátu sa na mojej pravej ruke ocila zelená páska. Vzal som svoje Martini a šiel späť do podzemia. Klub sa minimálne naplnil a šiel som k prvému baru. Sadol som si na barovú stoličku a môj pohľad ukradol blonďavý barman. Bol krásny, mladý a sexy. Keď moju počiatočnú eufóriu začalo napádať chvíľkové zúfalstvo z nedostatku spoločnosti, objednal som si Martini s vodkou. Barman ma obslúžil a ako prídavok mi poslal úsmev. Bol nádherný. Zapálil som si ďalšiu cigaretu a čakal, kto kedy príde. Zaujímali ma ľudia, nikto konkrétny. Čím viac ľudí – tým väčšia uvoľnenosť. Po mojom koktejli som začal cítiť poriadne uvoľnenie, že by mi asi aj stačilo. Nešlo mi o to, aby som sa opil a vyzeral ako nekultúrne hovädo. Chcel som vyzerať sexy a odvážne, čo sa mi v podstate aj podarilo. Pri prechádzaní sa po mne vrhali všetky pohľady návštevníkov antického neba. Po odbití polnoci sa Appolon naplnil a ja som mohol konečne zažvíať to, o čo mi išlo celý večer. Ako som sedel pri bare, prišiel k nemu aj pán menšieho vzrastu a plnými vreckami odvahy. Štrngol si so mnou a prihovoril sa. Nemám problém s nadväzovaním kontaktov, milujem to! Bol však nudný. Keďže si s každým tykal, prišiel mi ako „známa karta“ v balíčku plnom rôznych spoločneských hier. A mne sa s ním hrať nechcelo. Potom prišiel Tomáš. Krásny Tomáš z Oravy, ktorého pohľad mnou prechádzal vždy, keď sa na mňa pozrel. Poznáme sa veľmi zbežne. Poznáte to, internet a chat robí svoje. Všimol som si, že sa neprišiel opiť, no išlo mu o zábavu. Priviedol aj svojho dlhoročného kamoša a spolubývajúceho – Maja. S Majom si vždy super pokecám. Dokopy som sa s ním bavil viac ako s Tomášom. Neviem prečo, no vždy sa pred ním hanbím a to som dosť odvážny. Má čarovné oči. Noc plynula a ja som sa odhodlal si ísť zatancovať. Na parkete sa dialo všetko. Od poprepletaných jazykov, až po vyzliekanie tričiek a možno toho bolo aj viac, všade som oči nemal. Prišlo veľa známych tvárí z internetu. Neskôr som zamieril k baru v zadnej miestnosti. Od toho tanca mi poriadne vyschlo v krku a po Martini sa mi veľmi cnelo. V tom som zbadal známu tváričku z domácej internetovej scény. Vysoký štíhly chalan, mladý a sexy... Bol tam aj so svojím spolubývajúcim. Keď som ho videl, skoro ma obrátilo. Totiž s oboma chalanmi som si písal. Nič vážne, len keci. Nepredstavili sme sa, len sme sa pozdravili a tak začala naša konverzácia. Bolo vidieť, že som zaujal oboch, keďže sa chalani veľmi snažili, ba až súperili. Veľmi príjemný pocit, keď sa niekto o vás takto zaujíma. Z Tomáša som nemohol strhnúť oči, aj keď sa blízko mňa odohrával rytiersky turnaj. Skoro som mal pocit, že za mnou chodí, totiž vždy bol tam, kde som bol ja. Po prevrátení ďalšieho poháriku som šiel znovu na parket. DJ hral skvelo, tak som to chcel patrične využiť. Dlháň šiel so mnou. Ako sme tak spolu tancovali, DJ zahral to, o čo som ho medzi tým prosil. Pustil Madonnu a moja eufória bola nezamaskovateľná. V tom so mnou začal tancovať dlháň. Milujem Madonnu, tak som sa vžil do skladby „Into the Groove.“ Ako to Tomáš videl, asi mu stačilo a odišiel. ON ODIŠIEL a moje nádeje sa vytratili. Bez bozku, bez rozlúčky, bol preč. Možno si to celé namýšľam, možno chcel vážne odísť, no ja som chcel, aby ešte zostal, alebo vzal aj mňa. Chcel som odísť s ním. Zvláštne, ako sa dokážu vaše priority počas pár hodín zmeniť. No nič. Mal som pri sebe chlapa a moje nadržané ego chcelo svoje. Nakoniec, mládenec sa mi páčil. Ako skladba doznievala, pobozkal ma a ja som nemohol nič iné, než mu tento čin opätovať.

Spoločenský život | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014